Gataca; Franck Thilliez (Artforum, 2014)

"Sme ako ktorýkoľvek iný druh, akýkoľvek iný organizmus - robíme všetko preto, aby sme prežili. Ty a ja, antilopy na savane, ryby v oceáne, chudobní, bohatí, černosi, bieli, všetci sa od začiatku ženieme za prežitím. Nech nás postihne akákoľvek tragédia, vždy sa pozbierame a rozbehneme sa krajinou, ktorá sa okolo nás mihá prirýchlo. A keď konečne dobehneme ten náskok, to prekliate okolie ešte zrýchli, núti nás prispôsobiť sa a ešte pridať. Ak sa nám to nepodarí a naša myseľ si nenájde miesto, ktoré by ju tlačilo ďalej, náš boj sa končí a my umierame, eliminovaní prirodzeným výberom. Také je to jednoduché."

- Gataca; Franck Thilliez - str. 288

To čo, v Syndróme E rozdelila tragédia pokračuje v druhej časti dvojdielnej série francúzskeho autora Francka Thilleza. Vzťahové väzby ochabnú, city naoko ochladnú a nová, krutá etapa životov dvoch hlavných hrdinov sa začína. Čo by mala tragédia posilniť sa rozpadá a Henebellová a Sharko si cestu k sebe musia hľadať odznova.

Keď som dočítala Syndróm E, koniec ma veľmi prekvapil. Na čas som tento príbeh poručíčky Lucie Hennebelovej a detektíva Francka Sharka odložila a v auguste tohto roku sa k nemu vrátila. S očakávaním dobrého konca zmiznutia Hennebellovej dvojičiek som sa hneď po prvých stranách rozlúčila. A zároveň som sa vydala na pátranie po záhadnom pôvode ich vraha. Keby to však bolo také jednoduché... Príroda sa častokrát s niektorými jedincami poriadne vyhrá a tak je to aj v tomto prípade. Okrem toho sa na prvých stránkach knihy stane veľmi záhadná vražda mladej študentky, na ktorej riešení sa má podieľať samotný Sharko. Zbičovaný uplynulými udalosťami v jeho živote sa necháva preložiť na nižšiu pozíciu a na policajnom oddelení len prežíva deň za dňom.

Toto však trvá len do chvíle, kým nájde určité prepojenie prípadu s jeho a Lucienou minulosťou. Na vlastné riziko prekračuje všetky policajné predpisy a strmhlav sa púšťa do šialenstva, ktoré sa za záhadnou vraždou skrýva. Tým šialenstvom je GATACA. Aby toho nebolo málo, Henebellová opúšťa svoje miesto poručíčky a hľadá utešenie v práci v call centre. Svojským spôsobom sa vyrovnáva s udalosťami, ktoré tak zásadne zasiahli jej život. Hlavu má pri vrahovi, ktorý jej zobral to najcennejšie, čo len rodičovi zobrať môžete. Dieťa. Keď sa však dozvie, že vo väznici spáchal samovraždu, rozhodne sa pátrať po dôvodoch, ktoré ho k tomu dohnali. Nevedomky sa púšťa rovnakou cestou ako Sharko, až sa ich chodníky konečne spoja. Spolu sa dostanú na stopu niečomu, čo by mohlo zmeniť pohľad na evolúciu človeka. Cesta za pravdou je však strastiplná a aj v naoko úplne odlišných prípadoch sa nachádza až priveľa podobnosti. Hlavne pokiaľ ide o DNA každého z vrahov.

Hlavní hrdinovia sa pasujú so svojim tajným vyšetrovaním, avšak ani to sa nezaobíde bez následkov. Len zriedka sa dá niečo tak vážne utajiť pred zvyškom policajného sveta a Sharko na to patrične doplatí. Vo svete nie je zriedkavá zaujatosť voči určitým ľuďom či závisť medzi kolegami a aj tu sa s ich podobou stretávame. Aj keď Sharko už viac nie je komisárom, stále sa nájdu ľudia, ktorí by ho najradšej zničili a odpratali z cesty.

Gataca je príbeh o túžbe po spravodlivosti a sile hlavných hrdinov ktorí sa na hranici zúfalstva neboja postaviť pravde do očí. Pravda častokrát nie je taká, akú si ju predstavujeme a naše ilúzie, postavené ako domček z karát, sa v náhlom momente jedným gestom zrútia. Táto chvíľa býva veľmi bolestivá, ale každý človek sa s ňou musí vyrovnať sám. A čo môže pomôcť lepšie, než mať po boku milovaného človeka?

Franck Thilliez vo svojom druhom pokračovaní príbehu o dvojici policajných detektívoch úžasne uviedol evolučnú biológiu do sveta bežných ľudí. Dozvieme sa o úzkej spojitosti medzi ľaváctvom a násilnosťou, pozrieme sa na zúbky tak komplexnej téme akou sú zložky DNA či šírenie retrovírusov. Dokonca sa s hlavnými hrdinami vydáme na cestu za vznikom jedného z nich.

"Ten náskok krajiny dobehli. Pretože obaja chceli prežiť. A žiť. Prežiť smrť, ktorá ich rozdelila."

 - Gataca; Franck Thilliez - str. 294

Príbehu podľa mňa nie je čo vytknúť. Ak ste fanúšikmi severského krimi, toto vám zapadne do vášho repertoáru aj napriek tomu, že prostredie je francúzske. Úžasný štýl písania autora vás po pár stranách pripúta ku knihe a len ťažko sa od nej odtrhnete. Zároveň sa mi páči, že autor nám čitateľom nedáva priestor na to, aby sme mohli dedukovať. Dej je tak spletitý, že nie je možné odhaliť toho hlavného zločinca hneď na začiatku. Pretáčate stránku za stránkou a čakáte, čo bude ďalej, ako momentálna stopa povedie k tej ďalšej. Spájate si okolnosti, rozmýšľate nad rozpoložením hlavných hrdinov a nechávate sa poblázniť príbehom. Téma genetiky a dôležitosti chromozómu X či Y vás dostane natoľko, že po prečítaní budete mať chuť dozvedieť sa o téme viac. Autor na konci knihy sám uvádza zdroje, ktoré by vám v takomto prípade boli užitočné. Osobne som sa veľmi navnadila na Darwinovu bibliu o evolúcii a mnoho ďalších. Zároveň vám posledné slovo autora môže poslúžiť ako záruka dôveryhodnosti i keď fiktívneho príbehu.

Čo by som dodala na záver? Snáď len toľko, že verím, že Artforum sa dostane k prekladaniu ďalšej časti, s názvom Atomka. Henebellová a Sharko sú dvojicou postáv, s ktorými som sa dokázala zžiť rovnako, ako sa mi to stalo pri Larssonovom Millenniu. Verím, že sa to podarí aj vám. Avšak ak ste ešte nesiahli po Thilliezovom Syndróme E, na Gatacu zabudnite! Treba ísť pekne po poriadku! 

Hodnotenie: