Syndróm E by Franck ThilliezMy rating: 4 of 5 stars
Zdá sa, že mnoho autorov trilerov/kriminálnych románov rado siaha po psychicky narušených hlavných hrdinoch - detektívoch. Ako by schizofrenikov nebolo v knižnom svete dosť, Thilliez rovno túto dávku zdvojnásobil. Okrem známej postavy jeho románov, komisára Sharka, (detektíva s tmavou minulosťou, ktorá ho, ako každého iného detektíva jeho druhu, doháňa permanentne každý deň), tu má svoje značné miesto aj poručíčka Henebellová - slobodná matka dvojičiek, ktorou na druhú stranu zmieta depresia. A poviem vám, táto dvojica spolu vytvára miestami až cliché-ovitý, ale veľmi napínavý príbeh. Len škoda tých nespočetných gramatických/štylizačných chýb, hm.
Na počiatku bol starý, naoko úplne bezvýznamný a krutý 16 milimetrový film z roku 1955. A na konci? Tam sa každý musí dostať sám, ale po všetkom možnom pátraní to koniec-koncov má prekvapivé rozuzlenie. A práve toto sa mi na Syndróme E páči najviac. Nie je šanca (alebo predsa len je? posúďte sami), aby sa vám podarilo odhaliť páchateľa hneď na prvých stranách. Thilliez sa postaral o poriadne zamotaný dej, ktorý hlavné postavy postupne viac a viac vzájomne zbližuje a zároveň rozširuje množstvo podozrivých, ktorým by sa všetky tie zavraždené telá mohli pripísať na účet.
Nemožno sa pri takýchto tituloch zamýšľať nad hlbšou pointou, resp. akousi správou, ktorú nám chce autor odovzdať, keďže toto nie je úlohou takýchto kníh. Každopádne, nepristihla som sa pri tom, že mám na rukách zimomriavky od strachu a napätia, pretože príbeh pre mňa nebol dostatočne "zimomriavkotvorný".
4 hviezdičky (v tomto bludnom kruhu hviezdičkovania :/) - pretože artforum ma dosť sklamalo nedbalým gramatickým spracovaním tak dobrého príbehu (ako som spomenula už v úvode) a pretože som od "desivého psychologického mystéria" (ako uvedené v anotácii) čakala trošku viac. Hlavne ale zavážil prvý spomenutý bod - nie je možné, aby čitateľ z 333 strán našiel chybu na minimálne desiatich stranách (to je možno aj málo). Absolútne zbytočne skazený čitateľský zážitok.
Aj napriek všetkým mojim výhradám určite odporúčam každému fanúšikovi krimi (nielen toho švédskeho) si Syndróm E prečítať - ak už pre nič iné, tak aspoň pre obohatenie repertoáru a určite je nutnosť (!!!)prejsť hneď na pokračovanie - Gataca. Keď sa dostanete na posledné strany, sami uvidíte, prečo ;)
View all my reviews
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára