9. 1. 2016

Charlie and the Chocolate Factory; Roald Dahl

Niekto pozná príbeh Charlieho Bucketa naspamäť odpredu-odzadu. Ja som sa k nemu rozhodla čitateľsky pristúpiť len prednedávnom. Možno preto, že nemám rada Johnyho Deppa, a tak som nikdy nedokázala dopozerať slovenskú verziu filmu do konca. Možno preto, že nemám až tak rada rozprávky. Ale túto sa nedá nemilovať.

“You should never, never doubt something that no one is sure of.” 

Čo sa dá povedať o knihe svetoznámeho rozprávkara, čo ešte nebolo povedané? Niet tu čo kritizovať, a rovnako som aj tušila, do čoho sa púšťam (a veľmi som sa na to tešila). Príjemná angličtina, no hlavne krásny príbeh a poučenie. O tom, že chamtivosť, rozmaznanosť a vystatovanie sa nepredstavujú cestu vpred. Veď o tom sa poučili aj deti v príbehu. To, že pokora, láska a súdržnosť sú v dnešnom svete naozaj dôležité si len málokto uvedomuje. A možno práve od toho sú tu príbehy ako je Charlie a továreň na čokoládu. Aby nám to v niektorých situáciách v živote pripomenuli.

7. 1. 2016

Made in Sweden; Anders Roslund & Stefan Thunberg / Bratská láska nadovšetko

Keď rozum kráča ruka v ruke s hlúposťou. Keď láska kráča ruka v ruke s nenávisťou. Keď chamtivosť kráča ruka v ruke s túžbou po slobode. Traja bratia, ktorí vedľa seba kráčajú ruka v ruke už od detstva. Poznajú len jedinú lásku. Tá ich je neprekonateľná, nezastaviteľná, nepominuteľná. Ich láska je nad všetky iné lásky. Je to bratská láska.


Leo, Felix, Vincent. Mladíci, ktorí majú celý život pred sebou, no aj napriek tomu sa rozhodnú vydať sa na cestu za veľkým množstvom peňazí tou najchamtivejšou cestou. Vylúpením transportu s peniazmi. A to je len začiatok ich príbehu. Alebo lepšie povedané, je to pokračovanie príbehu, ktorý začal už v minulosti, len vtedy o tom ešte nikto z nich ani len netušil.

Otec alkoholik a bitkár. Mama, ktorá už viac nevládze. Synovia, ktorí sa boja svojho otca a len potichučky popri ňom fungujú. To on ich naučil súdržnosti. To on bol presvedčený, že rodina má držať pokope a nikoho si k sebe nepripustiť. Mal s nimi svoje plány, spoločne pracovať, zarábať peniaze. A potom zasiahla ona, ktorá už viac nevládala a chcela si ich zobrať. So sebou a hlavne preč z toho odporného bytu. Jeden Molotovov kokteil ju mal zastaviť. Nikto mu predsa nebude brať jeho milovaných synov. A predsa o nich prišiel, akonáhle ho posadili za mreže za pokus o podpálenie domu v prítomnosti jeho najstaršieho syna.

©michalavr

2. 1. 2016

the days after.

Druhý deň v novom roku a zatiaľ všetko funguje podľa minuloročných pravidiel. Ako keby to nebolo zakaždým tak. Ohňostroje budú trvať ešte minimálne do konca januára vďaka niektorým vysoko unudeným jedincom a my ostatní budeme stále veriť. Že napadne sneh, že už sa skončia tieto mrazy, že naše životy budú lepšie. A pohľady naň krajšie. Preto s novým rokom pripájam pár fotografických postrehov s pro forma názvom the days after. V preklade - moje dni bezprostredne po poslednom dni v roku.



na nový rok.

na nové začiatky
a na nevyhnutné konce.
na nové úspechy
a na nové zlyhania.
na nové pády
a na nové vzostupy.
na nové lásky
ale aj na tie staré.
na pevné zdravie
a na splnené tajné túžby.
všetkým bez rozdielu.
na nový rok 2016.


9. 11. 2015

I Am Pilgrim; Terry Hayes (Corgi Books, 2014)

Keď si po prečítaní veľmi dobrej knihy poviete, že to bola zatiaľ najlepšia akú ste kedy čítali, čakáte, či ju nejaká iná dokáže prekonať. A potom to zrazu príde - nečakane - a po jej dočítaní zostávate v nemom úžase ešte pár dní. Mne sa to stalo s Pútnikom.
Akonáhle má kniha viac ako 800 strán, čakám od nej veľa. Napísať príbeh na tak veľa strán a počas čítania zistiť, že kniha za ten čas a peniaze vôbec nestála, vie poriadne nahnevať. Terry Hayes a jeho Pútnik však nie sú tento prípad.

Tu sa ale naskytá otázka:  Kto je Pútnik?
Muž, ktorý sa už ako študent dobrovoľne vzdal svojej identity. Po smrti biologických rodičov, v rukách tých adoptívnych nevidí na hranici s dospelosťou iné východisko než vstúpiť to tajnej americkej jednotky. Pod desiatkami rôznych identít bojuje za spravodlivosť na úrovni, o ktorej bežní obyvatelia Spojených štátov amerických nemajú ani potuchy. Po mnohých rokoch života v utajení však zatúži po ozajstnom živote. Na výsluhovom dôchodku s novou identitou, v romantickom Paríži, sám, túžba byť normálny. No v momente, kedy je "normálne" na dosah, prichádza niekto, komu sa podarilo odhaliť jeho pravú identitu. Veci naberú rýchly spád, vidina tuctového života je nenávratne preč a hlavný hrdina sa vydáva zachrániť svet pred smrtiacim vírusom.


6. 11. 2015

Google poezie; Tomáš Miklica & Daniel Poláček (Backstage Books, 2015/e-book)

Google je všade. Využívame ho pri učení, pri varení, vo voľnom čase, alebo len tak, keď hľadáme odpovede. Ja som naposledy hľadala odpoveď na otázku Ako vyzerá čínska klávesnica? Google podivuhodne aktívne spolupracoval a očividne som nebola jediná, koho táto informácia zaujímala - súdiac, že to bolo prvé, ktoré mi Google ponúkol (v angličtine). Ale veď všetci to vieme, Google pozná odpoveď na všetko. Ale taktiež vie aj skladať básničky. Dokazujú to Google Poetics alebo ich česká verzia - Google poezie. A jej zakladatelia, Tomáš Miklica a Daniel Poláček tie najlepšie spísali do krátkej e-knihy Google poezie - Básně z vyhledávače.

zdroj: Google poezie (facebook)

1. 11. 2015

Dnešný deň sa pre mňa niesol v znamení čítania štúdií na tému úspech (a zistila som čo som potrebovala, zázrak!). Niet divu, že ma po pár stranách išlo rozhodiť, tak som sa dala na krátku romantickú prechádzku. Rozumej rýchlochôdza okolo Štrkovca, cestou domov do Billy a upiecť tie gaštany, ktorých kilo stojí 8€ (what d fuck). Tak že si zoberiem aj svoj Fuji, veď už som ho dávno nedržala v rukách, iba čo naň sadá prach. Sa mi to vypomstilo a po pár záberoch sa mi vybili baterky. To mám za to, že naň seriem, ja viem. Každopádne, niečo sa mi podarilo, hlavne tie kačky a labuťky.

Miesto: Bratislava, Štrkovec
Dátum: 1/11/2015
©michalavr

©michalavr