Hektorova cesta aneb hledání štěstí; Francois Lelord (Smart Press, 2005)

Šťastie. Happiness. Le bonheur. Samotné slovo môže mať rôznu podobu, ale význam je ten istý. Žijeme vo svete kde po ňom všetci v kútiku duše túžime. Častokrát si ale tí, ktorí ho majú prebytok neuvedomujú jeho hodnotu. A tí, čo ho majú len málo sú vďační aj za tú trošku. Je to fakt, o ktorom sa dočítate práve v tejto knihe.

Šťastie = taký stav človeka, ktorý zodpovedá najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar. (zdroj: wikipedia.sk)

Nemyslím si o sebe, že som nešťastný človek, práve naopak. Som šťastná do tej svojej miery a to mi stačí, teším sa z toho, čo mi bolo nadelené. Po tejto knihe som však siahla hlavne zo zaujímavosti. Veď kto by nesiahol po recepte na šťastie keď ho máte hneď na dosah? Psychiater Hektor sa narozdiel odo mňa necítil až tak spokojný so svojím životom. Úspešný v tom, čo robí, s milujúcou priateľkou a rodinou. Všetky pochybnosti v ňom začali vzbudzovať práve jeho klienti - ktorí mali presne to čo on, ale stále akoby to nebolo ono.

"Ponaučení č. 1: Dobrý způsob, jak si pokazit štěstí, je porovnávat."

Autor, francúzsky psychiater, vysiela Hektora na cestu za hľadaním šťastia, aby mohol všetky svoje psychologické poznatky na túto tému priniesť aj  bežným ľuďom - nepsychológom. Prostredníctvom hlavného hrdinu čitateľovi sprostredkúva mnoho informácií z tejto oblasti, i keď priamo nepomenúva dané teórie či vedcov, ktorí sa nimi zaoberali.

Hektor sa teda vydáva na hobnu za odpoveďami na svoje otázky ktorú začína v Číne. Ocitá sa aj v ďalších iných krajinách, kde ho vždy vítajú priatelia z mladosti. Títo majú svoje zabehnuté životy, či už dokonalé, alebo nie. Pasujú sa zo svojimi problémami a keď sa ich Hektor spýta jednoduchú otázku "Si šťastný?", na chvíľu prehodnotia svoj doterajší život. Niekomu táto otázka príde absurdná, niektorých prinúti hlbšie sa zamyslieť. 

"...je nutno mít se na pozoru v případe, že se lidí dotazujetem zda jsou šťastní; jde totiž o otázku, která je múže silně vyvést z míry."

V knihe sa stretávame s rôznymi charaktermi ľudí. Je tu Charles, ktorý je šťastný, pretože jeho továreň v Číne na výrobu hračiek pre deti značne prosperuje. Ale nevadí mu, že prosperuje na úkor lacnej pracovnej sily. Ďalej spoznáte bankára Eduarda, ktorý svoju prácu v podstate ani nemá rád, ale aj tak je v nej od pondelka do nedele, aby si v dostatočne krátkom čase zarobil tri milióny dolárov. A potom je tu človek ako Džamila, ktorá je tesne na prahu smrti ale stále sa usmieva a na nič sa nesťažuje. Na mnohých príkladoch môžeme vidieť, aké podoby šťastie nadobúda pre rozličných ľudí. Hektor si tieto poznatky zapisuje do svojho notesu. Postupne sa mu črtajú ponaučenia a odpovede na otázku "Čo je to štastie?" Aké sú jednotlivé odpovede, to si musíte už prečítať sami. Alebo skúste pátrať vo svojom okolí, keď to zvládol Hektor, dokážete to aj vy.

Lelord sporstredkúva informácie zo psychológie veľmi poučne a pochopiteľne pre každého. Jednoducho sa premotkáte jednotlivými kapitolami, sem tam vás autor prinúti spomenúť si na minulé udalosti v knihe. Aj napriek niektorým recenziám na goodreads, ktoré ma zo začiatku trochu zneistili bol môj pocit z knihy veľmi pozitívny. Nenašla som miesta, kde by som sa nudila, autor píše vtipne a výstižne a opätovne vás dokáže vtiahnuť do diania.

Knižku by som odporučila všetkým, ktoré svoje šťastie nevedia aj po veľkej snahe definovať. Definícia, ktorú nájdete vyššie vám môže byť nápomocná, ale prečítať si knihu, ktorá sa tejto problematike venuje podrobnejšie nikdy nie je na zahodenie. Taktiež si ju prečítajte, ak si myslíte, že to šťastie naozaj máte. V najlepšom prípade potvrdíte svoje presvedčenie, v tom najhoršom zistíte, že šťastie vlastne spočíva v niečom úplne inom. V každom prípade nezúfajte, človek sa predsa učí celý život.