Hlava v oblakoch; David Foenkinos (Slovart, 2015)

Posledné dni som sa akosi nechala uniesť realitou, čo znamená, že bolo aj menej času (rozumej žiadny) na blog. Ale David Foenkinos a jeho kniha Hlava v oblakoch ma opäť pritiahla späť, aby som vám o nej mohla povedať viac. Lebo stojí za to, ale len ak sa nebojíte pozrieť zoči voči realite.

Máloktorý autor dokáže písať o živote v reálnom svete. Ľudia siahajú po fantasy knihách a možno si ani neuvedomujú, že sa niekde v podvedomí boja pozrieť realite do očí. Lebo tak píše Foenkinos - až príliš skutočne. 

Bernard predstavuje prototyp muža, ktorý je už vopred zrodený na neúspech. Od srdca je milý, obetavý, ale v dôležitých situáciách mlčí. Lebo prežíva vo svojom vnútri, aby nezaťažoval iných. V dnešnej dobe, kedy je komunikácia kľúčom k úspechu ako vo vzťahoch tak aj v pracovnom živote je toto, zdá sa, nesprávny prístup. Smútok, bezmocnosť, klamstvá - aj v tom sa Bernard topí vo svojom príbehu. Poučenie však často prichádza až príliš neskoro.

Muž sa Bernardom často nestane len tak. Niektorí to majú v krvi a iní, ako aj Foenkinosov hlavný hrdina, sa ním postupne stane. Z psychologického hľadiska sú prvé roky dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi v tomto období kľúčové pre budúci vývin a tak aj budúci život. Autor však Bernardovi doprial rodičov, ktorí ho milujú len potichu. Nikdy neboli príliš priebojní, vždy len mlčky kráčali jeden po boku druhého. A tak roky plynuli. Je viac než samozrejmé, že tento spôsob spoločného života sa nalepil aj na Bernarda. Avšak ten osudný smer všetko naberie až v jeho päťdesiatich rokoch.

Keď príde o prácu. Následne o ženu. Keď si uvedomí, že jeho dcéra už viac nie je malé dievčatko. Keď mu v jeho situácii nezostáva nič iné než nasťahovať sa späť k svojim neurotickým rodičom. 

"Hľadel som, ako kráča preč, ďaleko odo mňa, a mal som pocit, že s ňou odchádza môj život."

A jeho život skoro aj odišiel. Návrat na samé dno môže byť tvrdý, ale niekedy je nevyhnutný pre pochopenie zmyslu života. Ako sa Bernard pretĺka životom s rodičmi, ktorí sa ho za každú cenu snažia dostať z domu, si musíte prečítať sami. Jediné, čo môžem povedať je, že Foenkinos nechal aspoň časť postáv poučiť sa zo svojich chýb a tých, ktoré urobili iní. Teda, aspoň na čas.

Samotná kniha predstavuje dokonale reálny príbeh bežného muža, ktorých na tomto svete nájdete habadej. Možno dokonca máte jedného po svojom boku a aj po toľkých spoločne strávených rokoch mu neviete porozumieť. Prostredníctvom rozprávania hlavnej postavy sa vžijete s jeho životom, sem-tam sa pousmejete nad jeho zmýšľaním a niekedy sa zas chytíte za hlavu. Ale určite sa nebudete nudiť. 

Knihu som nechcela dočítať. Dúfala som vo svoj vysnívaný koniec. Keď však už prišla chvíľa, kedy som dočítala poslednú vetu, nadobudla som pocit, že mnoho Bernardov v tomto svete by v nej našlo odpovede na svoje otázky. Ženy v nej naopak nájdu akýsi vhľad do prežívania svojho Bernarda - ak teda majú česť mať jedného doma. A celkovo by si túto knihu mal prečítať každý, kto tápa v živote a myslí si, že je na dne. Lebo nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Ostatní, ktorí máte vo svojom prežívaní jasno, nechajte sa s jednoduchosťou a prirodzenosťou unášať týmto príbehom. Pretože taký je - na čítanie jednoduchý ale hlavne reálny.